Prečítajte si, čo podľa neho treba na to, aby sme sa opäť prebojovali do extraligového finále i to, ako sa mu darí v súkromnom živote...

Domácemu publiku si sa po rokoch znova ukázal až v nadstavbe v zápase proti Svidníku. Aký to bol pocit hrať opäť doma?

Trošku som bol nervózny, ale to rýchlo opadlo, lebo som si vedomý, že potrebujem pár zápasov a tréningov na to, aby moja hra vyzerala dobre a aby som bol platný pre tím. V odvete proti Svidníku som z toho už mal dobrý pocit (nahral 27 bodov, pozn. red.). Dalo sa vypichnúť niekoľko momentov, na čom ešte treba zapracovať, takže na to sa snažím na tréningu myslieť.

Čakajú nás boje v play off, v čom podľa teba treba zabrať a na čo sa sústrediť, aby sme sa opäť dostali do finále?

Prišli noví hráči vrátane mňa, takže treba rýchlo zapadnúť, všetci si musíme pomáhať, byť trpezliví, ako sa hovorí nechať srdiečko na ihrisku a potom stačí už len všetko vyhrať J.

Sledoval si úspechy Nitry uplynulé 2 sezóny? Čo vravíš na jej raketový štart hneď v prvý rok po transformácii klubu?

Myslím si, že v tej sezóne bol papierový favorit Prešov, pokiaľ si dobre spomínam, neviem úplné detaily, ale Nitra bojovala a vyšlo to hneď na prvýkrát.

A čo samotná extraliga, prekvapila ťa niečím za tie roky, čo si bol mimo Slovenska? Myslíš, že skvalitnila?

Je tu viac vyrovnaných tímov. Stále sa ešte zoznamujem a spoznávam jednotlivé družstvá, ale myslím, že v prvej štvorke to je celkom vyrovnané. Dlhodobo sa darí Prievidzi, ale na druhej strane Nitra má za sebou už teraz veľmi dlhú sezónu, takže dobiť baterky a rozhodovať sa bude v play off.

Sú česká, nemecká a slovenská národná súťaž porovnateľné? V čom vidíš najväčší rozdiel?

Slovenská a česká ide z roka na rok hore, prvé tímy sú nabité a veľmi vyrovnané. Ich bodový odstup je minimálny a myslím si, že v play off môžu hrýzť aj tímy pod nimi, to znamená 5-8.

Nemecká liga, teraz nemám taký prehľad, ale z tej som mal pocit, že sa robilo najmenej chýb. Berlín –Friedrichshafen, to je každoročná klasika vo finále play off. Ostatných 4- 6 tímov zrovnateľných s prvými z českej extraligy.

Nemci majú dobrý nároďák, zahraničných trénerov v reprezentácií ale aj v domácej súťaži a každý rok sa niekto zaujímavý nájde aj z mladých hráčov. To posledné platí aj u Čechov, ktorí majú posledné roky zaujímavú mládež a na ME tiež spravili pozitívny výsledok, na ktorý sa čakalo dlhší čas.

Máš záujem sa ešte niekedy vrátiť do zahraničia?

Mám, pokiaľ by bol vážny záujem o mňa.

Ako si spomínaš na svoje volejbalové začiatky?

Len v dobrom, hlavne sa pamätám, že som volejbal fakt doslova miloval.

Ktorý tréner v Nitre v tebe zanechal najviac a čím bol pre teba výnimočným?

Jednoznačne pán tréner Štefan Szalay. Ten zavolal naším, objavil ma, dodával sebavedomie a hlavne chuť pracovať. Nie jedenkrát sa mi stalo, že som s ním trénoval sám. Vďaka nemu sa viem zapáliť aj pre iné činnosti, ale musí mi to dávať zmysel. Už nie je medzi nami, ale vždy rád na neho spomínam, bez neho by som dnes pravdepodobne volejbal nehral.

Rozrástla sa ti rodinka, stal si sa dvojnásobným otcom a staviate rodinné hniezdo. Ako momentálne prežívaš všetky tieto zmeny?

Áno, pred nedávnom sa nám narodila dcéra Ellie, ktorá má teraz 4 mesiace, druhá Emma má 2 roky a 7 mesiacov. S manželkou máme z nich veľkú radosť. Ja osobne som nimi fascinovaní, lebo mám príležitosť vidieť, ako rastú a ako rýchlo im to páli. Napríklad Emma si pomaly organizuje všetkých a skúša na to všetky možné zbrane. U mňa veľa vecí neprejde, hlavne sladkosti, preto mňa má len na hranie, lebo vie, že som s ňou schopný stráviť hodiny hrou, pokiaľ môžem. Ellie sa do toho len dostáva, preto stále vysvetľujem Emmke, že rýchlo ju nauč rozprávať a chodiť, aby sa hral s tebou aj niekto iný ako ja :D