Klub zmenil tento rok filozofiu a ide cestou slovenských hráčov a výchovou mládeže...

Áno, nemusíme si klamať, v tíme došlo k výraznej hráčskej obmene. Niektorí skúsenejší hráči vrátane legionárov odišli, a tí, čo zostali, môžu s mladými ročníkmi tvoriť zaujímavý mix. Zatiaľ len teoretizujeme, ale v zime budeme možno uvažovať o nejakom posilnení kádra, nevylučujem ani zahraničie. Závisí to aj od toho, kde nás bude tlačiť topánka. Stále však platí, že základnú časť chceme odohrať v čisto slovenskej zostave.

Znamená to, že tento rok si na medaile netrúfame?

Práca s mladými je práca na dlhšie obdobie, netreba  preto čakať zlato hneď v tomto roku. Radi by sme sa však umiestnili do 4. miesta.

Aké máte ako tréner očakávania od starších hráčov voči mladým chalanom?

Svojou hráčskou vyspelosťou by ich mali na ihrisku aj počas tréningových procesov viesť a usmerňovať.

Nitra sa tento rok sústredí len na extraligu, pohárová Európa aj MEVZA sú mimo hry. Nebude hráčom, predovšetkým mladíkom, chýbať akési "vyhranie"?

Ak je káder dostatočne široký, nie je na škodu hrať niekoľko súťaží v jednej sezóne. To sú pre mnohých z nich neoceniteľné skúsenosti. Avšak je to veľmi náročné na čas, psychiku. V minulom roku chcela Nitra naháňať niekoľkých zajacov naraz a takmer skončila naprázdno. Tento káder bude mať aj tak dosť herného priestoru, keďže mladší hráči môžu alternovať aj v 1. lige. Rád by som tiež odohral niekoľko priateľských zápasov, napríklad s českými tímami.

Čo vravíte na kvalitu extraligových tímov v tomto roku?

Predpokladám, že prvá päťka (Prievidza, Nitra, Svidník, Prešov, Košice) a znova súťažiace Komárno by si mali zachovať nadštandardnú úroveň a mali by hrať o popredné priečky. Ostatné tímy ich ale budú chcieť určite dobehnúť.

Poďme trošku do vašej minulosti. V Nitre ste pôsobil ako hráč a dokonca aj ako tréner. Ako si spomínate na toto obdobie?

To bolo už dávno, hádam aj 10 rokov :) V tom období som už pomaly svoju hráčsku kariéru končil. Vtedy sa nám s úžasnou partiou chalanov ako Robo Zentko či Ľubo Paška, podarilo dostať do extraligy a postúpiť do finále Slovenského pohára. No a v Nitre som ako tréner naberal svoje prvé skúsenosti.

Niektorí volejbalisti vedia byť variabilní na svojich postoch. Vy ste bol ako smečiar spokojný?

Bol som predurčený byť smečiarom, pretože som mal cit pre prihrávku a dobre som vedel predvídať v poli. Navyše mi to v mladšom veku dobre skákalo. Aspoň si to o sebe myslím :)

Posledných 7 rokov v Prešove, 2 v Myjave... Určite mi po svojich trénerských skúsenostiach viete povedať, aké vlastnosti by mal mať kvalitný volejbalista.

Predovšetkým by mal byť ctižiadostivý, poznať svoj cieľ a ísť tvrdo za ním. K tomu neustála chuť sa zlepšovať a pracovať na sebe nielen na tréningu. A napokon, bez dobrých parametrov to nejde.

Predpokladám, že rodina sa potešila z vášho príchodu do Nitry, keďže žijete v Šali...

Samozrejme. Je iné byť každý deň doma a chodiť na týždňovky na východ či do Myjavy. V Nitre máme dvojfázové tréningy, ale večer som už opäť s rodinou.

Deti k volejbalu neinklinujú?

Chlapec hrá futbal za Inter Bratislava a dcérka hádzanú za staršie žiačky, mimochodom pod vedením svojej mamičky. Obaja vedia hrať volejbal, ale nemali sa kde počas tohto rozhodujúceho obdobia rozvíjať, lebo tatino bol stále preč.

Vráťme sa ešte trošku do Myjavy aj Prešova. Je fanúšik a atmosféra na volejbale na východe a západe Slovenska rozdielny?

Všade platí, že ak sú výsledky, sú aj fanúšikovia. A tí očakávajú hlavne kvalitu na ihrisku. S jedným družstvom som zažíval pravidelne plnú halu, následne  majiteľ tím rozpredal a prišlo ledva 50 ľudí. Systematickou prácou sme tím opäť pozdvihli a hala sa znova zaplnila. Pokiaľ chcete ale porovnanie, tak  áno, východniari sú celkovo emotívnejší.

Prečo myslíte, že volejbal nie je tak populárnym športom tak ako hokej či futbal?

To sa nedá porovnávať. Hokej a futbal sú z hľadiska popularity niekde úplne inde. Je to dané aj členskou a hráčskou základňou, ktorá je podstatne väčšia ako pri volejbale. A je to aj úrovňou, na akej sa momentálne volejbal na Slovensku  nachádza. Vidieť to na Poľsku, kde sa hrá svetový volejbal vo svetových halách.

Možno chýba aj lepšia medializácia, alebo nie?

Slovensko síce hráva kvalifikácie na ME, chýba mu však intenzívnejší prienik do svetovej ligy. Sú to spojené nádoby. Kde nie je úspech, nie je ani záujem publika a tým pádom chýba aj pozornosť médií.