Retrospektívny pohľad na vývoj volejbalového klubu VK Ekonóm SPU Nitra
História vysokoškolskej telesnej výchovy a športu sa traduje od začiatku 20 – teho storočia. Od tohto obdobia prešla telesná výchova na vysokých školách dlhodobým vývojom po stránke organizácie a obsahu.
Na vysokej škole poľnohospodárskej, teraz Slovenskej poľnohospohospodárskej univerzite, dominovali viaceré športy počas rôznych období. Jedným z najznámejších a najúspešnejších v jeho histórii bol volejbal. Jeho história sa začala písať v roku 1952, kedy sa vysoká škola presťahovala z Košíc do Nitry a následne s tým vznikla aj TJ Slávia SPU Nitra. Najväčšiu zásluhu na vzniku mal Ing. Ján Paška, vtedy poslucháč IV. ročníka.
1. etapa formovania 1952 – 1962
V tomto období družstvo mužov pôsobí v najvyššej súťaži na Slovensku, v ktorej zaznamenáva aj výborné výsledky a to v podobe celkového 4. miesta. Vplyvom reorganizácie súťaže sa mužstvo dostáva do nižšej súťaže, ale svojím umiestneným do 3. miesta sa automaticky kvalifikovalo do novootvorenej Moravsko – Slovenskej volejbalovej ligy. Po úspešnom vystúpení v súťaži dochádza k spojeniu dvoch miestnych volejbalových klubov a to Slovana a Slávie s cieľom úspešnej reprezentácie a zotrvaní v súťaži. Toto obdobie ako každé iné bolo tiež poznačené mnohými odchodmi hráčov, čo napokon vyústilo do prepustenia svojho miesta v súťaži ČH Nitra. Po vzájomných rokovaniach oba kluby dospeli k dohode a ČH prepustila svoje miesto v súťaži v prospech Slávie. V tomto období sa stretávame s menami ako: Lietava, Paška, Majko, Morháč, Antal, Hluchý, Gazárek, Pollák, Puffler, Vrba, Massanyi, Husenica, Čaplovič, Veselský, Kačáni, Valo, Erben, Koleni, Eviak, Čierny, Kečkeš, Félix, a ďalší. V šesťdesiatych rokoch sa volejbal na škole formoval pod vedením Zdenka Belaja a znova začal zaznamenávať úspechy a dostával sa do povedomia ľudí v meste a širokom okolí. Svojím dielom prispeli: Antalík, Richter, Štuller, Feješ, Bležo, Belaj, Cehula, Priatka a ďalší.
2. etapa 1962 – 1972
Toto obdobie je charakteristické tým, že trénerskej práce sa ujal Štefan Szalay, ktorý svojou tvorivou prácou dokázal pozdvihnúť úroveň volejbalu. Priamym dôkazom bol aj postup z krajského preboru a následne v krajskom majstrovstve do I. Slovenskej ligy. Postup družstva do extraligy a jeho ročné zotrvanie v tejto súťaži bolo na tú dobu vynikajúcim výsledkom. Došlo k mnohým konfrontáciám s českými družstvami, ktoré v tej dobe boli zárukou dostatočnej kvality a to nielen na území bývalého Československa. Tu niekde by sme mohli hľadať prvé väčšie úspechy a získavanie si čoraz väčšej popularity nielen na pôde vysokej školy. Samozrejme, že aj v tomto období sa vynárajú nové volejbalové mená: Martoň, Maruniak, Nemčok, Látečka st., Valent, Hano, Borsuk, Pavlov, Pospišil, Vavrek, Čižmár a ďalší. Hráčsky káder bol z väčšej miery formovaný z hráčov, ktorí prišli na školu študovať. Bola to jedna z výhod vysokoškolského klubu, ktorou disponuje klub aj v súčasnosti. Dostatočný počet hráčov – študentov dovoľoval volejbalovému klubu vytvoriť aj druhé mužstvo, ktoré sa zúčastňovalo II. SNL. Pôsobili v ňom: Vicena, Rendek, Tománok, Ris, Kamenár, Brezovský, Kottek a ďalší.
3. etapa 1973 – 1989
Dá sa konštatovať, že toto obdobie prinieslo v celkovom sumáre najlepšie výsledky a napomohlo tým aj k presadeniu volejbalu v rámci vysokej školy na prvé miesto. Naďalej sa zlepšovali podmienky pre šport a vhodne sa dopĺňal aj kader družstva, v ktorom bolo aj viacero reprezentantov. Družstvo bojovalo stále na špici súťaže I. SNL a to mu zaručovalo následné baráže – kvalifikácie o postup do extraligy.
r. 1985 – Akademickí majstri ČSSR
r. 1987 – víťaz I. SNL, kvalifikácia o postup do extraligy s Ústí nad Labem
r. 1988 – 2. miesto I. SNL
r. 1989 -víťaz I. SNL, kvalifikácia o postup do extraligy s Gottwaldovom
Pod tieto úspechy sa podpísali: Dobák, Benčo, Rajt, Ďurica, Cagáň, Rus, Mackovič, Mikula, Kološta, Kažimír, Folkman, Zentko, Kopka, Dvonč, Kanás, Hukel, Stumpel, Kraščenič, Pavlík a ďalší.
4. etapa od 1989 až po súčasnosť:
Život na KTVŠ aj práca v Slávia sa po prelomovom roku 1989 mení, a to v zmenou názvu kde Jednota Slávia sa pretransformovala na Združenie športových klubov, pod ktorým zotrvalo až do súčasnosti. Je nutné spomenúť, že po tomto roku sa športový život nezastavil, ale hľadal svoju cestu neraz v neľahkých ekonomických podmienkach. Svoj podiel na úspechoch nesie aj KTVŠ, ktorá sa v rámci svojich možností snažila napomôcť a uľahčiť pôsobenie klubov v jednotlivých súťažiach.
Napriek tomu, že v tomto období sa nepodarilo postúpiť do československej extraligy, získaval si volejbal nových priaznivcov a nadšencov, ktorí sa podieľali na chode klubu a jeho udržaní v najvyššej slovenskej súťaži. V tomto období sa vystriedalo pri trénovaní mužstva aj viacero trénerov, či už domácich alebo aj zahraničných. Jedným z tých, ktorým sa podaril najväčší úspech už v československej extralige v sezóne 1992/ 93 bol Andrejenko z Ukrajiny, ktorého pritiahol do klubu vtedajší prezident klubu MVDr. Tibor Kraščenič v spolupráci s PaedDr. Štefanom Szalayom. Ten pomohol vychovať viacero kvalitných hráčov, ktorí sa neskôr presadzovali aj v iných kluboch a tiež v reprezentácii Slovenska. Toto obdobie do veľkej miery začínajú ovplyvňovať financie a celková komercializácia volejbalu. Nutnou súčasťou každého klubu sa stávajú čoraz viac podnikatelia, sponzori a nadnárodné spoločnosti s dostatočne veľkým kapitálom. Do veľkej miery to ovplyvnilo aj chod klubu a jeho celkové pôsobenie v súťažiach. Objavujú sa tu ďalšie mená, ktoré dopĺňajú zoznam hráčov ako: Látečka ml., Holla V., Holla B., Bíro, Kučera, Bystrický, Paška, Kožík, Klimek, Pažický, Uzskay a ďalší. Martin Kraščenič odišiel na hosťovanie do VKP Bratislava. kde dosiahli najvyššie úspechy, ako majster ČSFR, majster SR, víťazstvo 1.lige SR, záskanie Slovenského pohára, atd . M.Látečkovi sa podarilo niekoľkokrát získať majstrovské tituly vo Švajčiarsku.
Od spomínaného roku sa družstvo vplyvom reorganizácie najvyššej súťaže dostalo najskôr do nižšej časti A2. Tu pôsobilo so striedavými úspechmi od roku 1998 do leta 2000. Koncom ročníka 1999/ 2000 sa dostalo do II. Slovenskej ligy. Jeho hlavnou prioritou a snahou je postup do najvyššej slovenskej súťaže. Dôkazom sú aj posledné výsledky z ročníkov 2001/ 02 a 2002/ 03 kedy družstvo skončilo na 2. mieste a bojovalo o postup do najvyššej súťaže. V sezóne 2003/04 si družstvo vybojovalo víťazstvom v 1.lige mužov a následne v PLAY-OFF svoju extraligovú príslušnosť. Od sezóny 2004/05 v nej účinkuje až do súčasnosti. V sezóne 2004/05 a 2005/06 obsadilo dvakrát 8.miesto a v poslednej sezóne 2006/07 to bolo od postupu do extraligy mužov najlepšie umiestnenie 5.miesto. V sezóne 2008/09 a 2009/10 sme obsadili dvakrát po sebe doposiaľ najlepšie umiestnenie 4.miesto v extralige mužov a 3.miesto v Slovenskom pohári.
Horšie dopadla pre nitriansky klub VK Ekonóm sezóna 2010/11, volejbalisti skončili na 7. mieste. Na 5. priečku sa dostali v nasledujúcej sezóne 2011/12. Nasledujúce tri roky ukončil tím svoju sezónu postupne na 6., 7. a napokon v rokoch 2014/15 na 8. mieste. Tak ako aj na ostatné športy, ekonomická situácia doľahla aj na volejbal. Je to výsledok doby, doby v ktorej sa šport celkovo nachádza.
Zlom nastal až pred sezónou 2015/16. Klub prešiel výraznou organizačnou aj hráčskou transformáciou. Príchod nového investora – voda Bystrina ako aj posadenie Marka Kardoša na hlavnú trénerskú stoličku sľubovalo boje o medailové priečky. Extraligové mužstvo sa okrem toho premenovalo na VK Bystrina SPU Nitra. Ambície klubu na túto sezónu boli teda jasné, nikto však netušil, že svoje ciele ďaleko presiahne – zisk striebra v Slovenskom pohári a čo je hlavné, po prvýkrát vo svojej 64-ročnej histórii získala Nitra ZLATO a stala sa majstrom Slovenskej republiky vo volejbalovej extralige mužov.
Ambície do sezóny 2016/17 boli jasné – obhajoba titulu. Hráčsky káder sa sprofesionalizoval, klub sa spojil s bratislavským VKP a premenoval sa na VKP Bystrina SPU Nitra. Vďaka tvrdej práci hráčov, trénerskej dvojice Kardoš – Májek, partnerom i vedeniu klubu prichádza zaslúžené ovocie v podobe druhého zlata. Okrem neho VKP Bystrina získala striebro v Slovenskom pohári a bronz v stredoeurópskej súťaži MEVZA.
Poďakovanie patrí aj ľuďom, ktorí počas dlhej existencie klubu riadili jeho športový život. Medzi jednotlivcami ako: Kažimír, Fogaš, Branický, Hano, Zoborský, Cehula, Jančovič, Meňhart, Šemmer, Maruniak, Kraščenič, Dvonč, Hudák, Okenka, Bitter, Mačura, Brooš, Skott, Felix, Hukel, Drlík, Benčo, Ďurica, Hlavačka, Balaška, Danko, Štrbavý a ďalší, nachádzame aj v súčasnosti množstvo ľudí, ktorí svojím prístupom chcú napomôcť k lepšej budúcnosti volejbalu v Nitre.
